Dobrovoľníci

Pozývame všetkých, ktorí chcú pomôcť v službe našej farnosti ako animátori, lektori, tí, ktorí prinášajú obetné dary a vyberajú milodary, upratujú kostol...


Animátori

Animátor je človek, ktorého sa Boh dotkol a povolal ho k práci s deťmi a mladými. Odovzdáva všetko to, čo sám zažil, svoje skúsenosti, lásku, dáva seba samého. Keď sa dieťa vráti napr. z tábora a povie, že sa mu páčilo, aké to bolo skvelé, alebo sa vráti zmenené Božou láskou, vtedy vidieť, že práca animátorov má obrovský význam. To je dobrý animátor - ktorý nechá Boha, aby cez neho konal svoje dielo.

 

Lektori

Už podľa veľmi starej cirkevnej tradície, v súlade s rozdelením liturgických funkcií, biblické čítania prednáša lektor, ktorý vykonáva svoju vlastnú funkciu aj v prípade, že sú na liturgii prítomní aj posluhujúci vyššieho stupňa.  Dnes sa lektorát chápe ako služba (ministerium), ktorá je popri diakonáte, podobne ako akolytát určovaná aj laikom. Laici sú "vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud" (1 Pt 2,9; porov. 2,4 - 5), ktorý má "vďaka krstu právo aj povinnosť" konať liturgiu, teda aktívne sa zapájať do slávenia sv. omše. Lektor je popri diakonovi najdôležitejšia služba. V 1. storočí čítal každý. V 2. storočí čítali klerici. V 5. storočí, keď bola liturgia v najväčšom rozkvete, už čítajú lektori. Lektorát zanikol v 10. storočí. Obnovený bol po II. vatikánskom koncile. Lektor je ustanovený na úlohu čítať v liturgickom zhromaždení Božie slovo. (Myslí sa lekcie, nie evanjelium!) Ak chýba žalmista, recituje medzi čítaniami žalmy. Ak niet diakona, v spoločných modlitbách veriacich prednáša úmysly. Aby tieto úlohy konal dôstojnejšie a dokonalejšie, má často rozjímať nad slovami Písma. Lektor si musí danú lekciu najskôr dôkladne prečítať. Pri ambone si dáva pozor i na gestá a držanie tela. Veď číta Božie slovo. Svoju úlohu pri slávení eucharistie plní aj vtedy, keď sú prítomní posluhujúci vyššieho stupňa. Keď sa ide k oltáru, môže niesť, ak nie je prítomný diakon, knihu evanjelií.

 

Prinášanie obetných darov, vyberanie milodarov

V starovekej Cirkvi bolo riadnou súčasťou liturgie svätej omše prinášanie obetných darov. Prinášali sa predovšetkým chlieb a víno, ktoré sa použili na prípravu Eucharistie. Veriaci však prinášali aj ďalšie obetné dary ako olivový olej, sviece, syr, baránkov, prípadne iné materiálne dary, ktoré po eucharistickej slávnosti kňazi a diakoni prerozdelili núdznym spolubratom a sestrám vo farnosti. Od piateho storočia  máme zmienky o náhrade materiálnych darov finančnou čiastkou, ktorá postupom času prevážila nad materiálnymi obetami. Tak sa „zvonček“ stal obetným darom, ktorý sa praktizuje dodnes. Obetný sprievod a darovanie hmotných či finančných prostriedkov vyjadroval materiálnu účasť veriacich na slávenej obete svätej omše. Chlieb a víno boli dva prvky, ktoré prinášali veriaci ako svoje dary ponúknuté Bohu, aby sa prostredníctvom služobného kňazstva stali telom a krvou Ježiša Krista. Finančná obeta bola príspevkom na kult a zároveň bola chápaná ako príspevok, dar Bohu, ktorý cez oltár prichádza k pozemskému príjemcovi v podobe chudobných a núdznych. Obetovanie finančnej čiastky môže mať okrem významu účasti na obete aj penitenciálny charakter. Teda je symbolom pokánia. Aj Sväté písmo a prax Cirkvi nám radí tento druh pokánia: pôst, modlitba a almužna sú prostriedky, ktorými sa človek zdokonaľuje v čnostiach a napráva svoje zlé činy. Obetný sprievod sa koná po Spoločnej modlitbe veriacich. Veriaci prinášajú chlieb a víno na Eucharistiu a určení veriaci rozdajú, alebo chodia s košíkmi pomedzi veriacich a prijímajú finančnú obetu, ktorá sa potom prinesie k oltáru. Vyberanie do „zvončeka“ sa nemá diať v inej časti sv. omše. Umiestnením pokladničiek pri vchode do kostola sa vytráca zmysel obetného charakteru a milodar sa môže zredukovať len na určitú formu finančnej zbierky. Preto sa odporúča zachovať obetný charakter finančnej obety ako súčasť obetného sprievodu. Obetný sprievod nie je symbolickým a rovnako ani obetované veci nie sú symbolickým darmi, majú byť našou skutočnou obetou.

 

Akolyti

Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a slúžiť kňazovi. Jeho úlohou je starať sa o službu pri oltári, pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši; okrem toho – ako mimoriadny vysluhovateľ – dáva sväté prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia, o ktorých hovorí kán. 845 CIC, nie sú prítomní, alebo keď im v tom prekáža choroba, vysoký vek alebo iná pastoračná práca, alebo keď počet veriacich, ktorí pristupujú k Pánovmu stolu, je taký veľký, že by sa omša neúmerne predĺžila. V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie. Ak treba, môže viesť prípravu tých veriacich, ktorí z času na čas majú pomáhať kňazovi alebo diakonovi pri liturgických obradoch, napr. niesť misál, kríž, sviece alebo konať podobné úlohy. Akolytát v našej farnosti vykonávajú p. Ing. Miloš Lehuta, p. Jozef Horváth ml., podľa dekrétu č. 10736/2010 ABÚ Trnava.

 

Upratovanie kostola a starostlivosť o Kalváriu

Tak ako sa staráme o svoju obývačku, tak  sa staráme i o čistotu našich chrámov a jeho okolia. Ďakujeme všetkým veriacim, ktorí to berú vážne a zároveň ich povzbudzujeme k tejto službe. Nech sa v našom chráme cítia všetci dobre.

Všetky tieto služby sú náročné, záslužné, vyžadujú obetu, čas a ochotu ľudí.
 Nech Vám to Pán Boh odplatí!